Cesta

Autor: Ivana Divékyová | 2.3.2014 o 9:45 | (upravené 4.3.2014 o 21:04) Karma článku: 8,32 | Prečítané:  267x

Vitajte, teraz vám poviem niečo, čo ma život za ten krátky čas naučil. Často si uvedomujem že som zahĺbená v myšlienkach tak, že zabúdam na svet okolo. Na ten svet ktorý je tu a teraz. Ten moment, teraz. Niekoľko známych aj neznámych autorov, hovorí o tom aké je dôležité žiť tu a teraz. Majú pravdu. Môžem byť 4 hodiny ponorená do svojich myšlienok, predstavovať si aké by bolo keby... Keby bolo keby. A potom si uvedomím, koľko vecí som už mohla za tie 4 hodiny urobiť a zmeniť.Táto lavína, nezastaviteľná lavína myšlienok nás uväzní vo vlastnom tele, priam paralyzuje,  zarmúti nás a pritom ani nemáme byť prečo smutný. Uskutočníme závery, ktoré nikdy koncom nebudú. Zaťaží vás to a vy dostanete pocit že čokoľvek robíte, nezmeníte to čo sa stane. Ale to nie je pravda, nikde to nie je napísané. Človek si sám spraví v hlave záver na základe dlhej šnúry myšlienok. Bojí sa chýb, no práve chyba mu povie ako to spraviť správne. Nik sa nenarodil bezchybný. Keď nič neskúsiš, nikdy nezistíš aké by to mohlo byť. Bojíš sa riskovať  a tak žiješ vo svojej malej bublinke pohodlia a bezpečia v ktorej sa nič nedeje. Nič sa tam nezlepšuje len sa tam dejú veci ktoré poznáš.

Ideš?Ideš?Ivana Divékyová

 

Takto vám poviem, život v ktorom neskúsiš nič ani nič nezískaš. Ale myslím že to pre nikoho nie je žiadna novinka. Tešíš sa predsa keď sa ti podarí niečo, čo sa ti ešte nikdy nepodarilo, nie? To je ten nový pocit ktorý chceš. Pozrieš sa na kamaráta ktorý je šťastný pretože niečo dokázal, každý si tu môže domyslieť čo dokázal. Hovoríš si : „no je skvelé čo dokázal, ale ja to nedokážem...nie som ako on." A vieš čo? Máš pravdu a to vo všetkom. V žiadnom prípade nie si ako on, každý je iný, jedinečný.  Čo sa týka toho „nedokážem", máš pravdu a keby si povieš že dokážeš máš ju tiež. Je to len v tvojej hlave a tvojej sile či to dokážeš alebo nie. Nikto iný to nemôže vedieť lepšie ako ty. To si zapamätaj. Veď predsa nie je príjemné sedieť a pozerať sa ako niekto vo svojom živote posúva ďalej a ty stojíš na mieste. Verím tomu že každého to raz omrzí. Život nás núti vystúpiť zo svojej zóny pohodlia, no je len na nás či tak urobíme. Mávala som veľký strach robiť veci, ktoré som nepoznala. Bála som sa v škole zdvihnúť ruku aj keď som vedela odpoveď na otázku. Všetci vieme čo sa potom stalo, tú ruku zdvihol niekto iný. Potom som už mala len dve možnosti. Prvá bola tá že som sa mohla rozčuľovať sama pre seba prečo som to nespravila, alebo som mohla ďalej počúvať a čakať na ďalšiu príležitosť. To isté sa deje ale celý život, akurát že už nejde len o zdvihnutie ruky a odpoveď. Myšlienka vedie k slovu, ak sa odvážime vysloviť naše myšlienky, vedie nás to k činom ktoré nás vedú k uskutočneniu našej prvotnej myšlienky a nakoniec náš sladký záver po všetkej tej práci si môžeme vychutnať úspech. No zo všetkého najviac ma baví tá cesta. Ten vývin, činnosť. Pri činoch sa učíte najviac, urobíte chyby, potom ich napravíte a takto pokračujete. Mne osobne to prináša ten pocit o ktorom hovoríme ako o šťastí. Samozrejme keď dokončíte celú  vec poteší vás to, ale je koniec. Vtedy je čas vrhnúť sa ďalej. Ale veď to všetci poznáme, napokon neustále sa ženieme za nejakým cieľom. Chceš si kúpiť auto, ideš zarábať. A možno práve v zamestnaní nájdeš aj niečo, čo ťa tam baví a chceš aj tam dosiahnuť čo najlepšie výsledky, ale musíš spraviť niečo čo bežne nikto nerobí, niečo viac. Teda aspoň tak to robia ľudia ktorý chcú byť šťastný. Taký človek stále niečo robí, fyzicky či psychicky, na tom nezáleží, hlavne aby prešiel ďalšou skúsenosťou. Ja sa neženiem za cieľom s klapkami na očiach, užívam si cestu, rada odhaľujem tie nové veci ktoré mi dáva. Cesta nám dá veľa nových skúseností, nové menšie ciele. Milujem ten pocit keď tvorím a vrhám sa do neznáma. Teraz je to jednoducho to čo chcem zažívať. Samozrejme, niekedy nastane problém, na chvíľu sa cítim bezradná a potom sa ozve ten vnútorný hlások a povie mi „ale no ták, to nemyslíš vážne, veď predsa už si prekonala aj horšie problémy! Hlavu hore, poď!" Takto ma moje druhé ja nakopne a prevezme kontrolu. Veď predsa nie som sama, vždy sú okolo mňa ľudia, ktorí mi pomôžu.

Týmto sa im chcem aj poďakovať. Ďakujem vám, že ste to so mnou nevzdali tak, ako som to urobila so sebou niekedy ja. Ďakujem vám za to, že ste mi dali priestor, vyrovnať sa s problémom osamote.  Ďakujem všetkým, ktorý si prečítali tento článoček a nabrali z neho rovnako skvelý pocit voľnosti ako ja. Špeciálne ďakujem ľuďom ktorý ma motivovali a pomáhali aj keď ma v skutočnosti ani veľmi nepoznali. Buďte odhodlaný, nebojte sa vystúpiť z vašej zóny pohodlia. Dnes je nová šanca, teraz máte možnosť  spraviť niečo vďaka čomu budete šťastný! Rob čo ťa baví...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?